Ako vznikol penicilín?
Bolo to v roku 1928. Alexander Fleming vtedy získal funkciu prednostu na katedre bakteriológie a imunológie na jednej z Londýnskych univerzít. Práve v tomto roku objavil zaujímavú pleseň s názvom Penicillium notatum, ktorá zasiahla vo vývoji prvého významného medikamentu. Alexander bol fascinovaný plesňami, podľa jeho priateľov na ne pozeral s veľkou zvedavosťou. Dokonca si od nich pýtal aj plesnivé topánky. Fleming sa práve vrátil z dovolenky, keď našiel na svojom stole petriho misku, ktorá bola plná plesne. Všimol si, že baktérie z okolia plesne sa vytratili. Z toho usúdil, že pre baktériu stafylokok je táto pleseň jedovatá. Po mnohých testoch sa mu podarilo toto potvrdiť a o rok neskôr v roku 1929 nazval toto antibiotikum penicilín. Názov vznikol podľa všeobecného latinského pomenovania pre plesne – Penicillium.
Alexander Fleming naďsalej testoval a pátral po ďalších účinkoch penicilínu. Zistil, že je účinný aj proti infekčným mikróbom. Dokázal, že penicilín nie je jedovatý pre ľudí a zvieratá, no na nich to nevyskúšal. Zistil, že pri zmiešaní s krvou antibiotikum nemá taký účinok, aký by chcel. Preto sa eanto liek ešte nejaký ten čas vôbec nepoužíval. Potreboval ho vyvinúť v čistej forme, a to sa mu nedarilo.
Vedec požiadal aj svojich kolegov a iných vedcov o pomoc. Dotiahol to až austrálsky patológ Howard Walter Florey, ktorý v 1935 vo svojich 37 rokoch dostal funkciu riaditeľa na Dunn School of Pathology v Oxforde. Práve tam prijal biochemika Ernesta Borisa Chaina, ktorý bol Žid a ukrýval sa pred nacistami. Dumali nad knihami a nakoniec v roku 1940 nainfikovali osem myší streptokokmi. Polovici dali penicilín a počkali do rána, kedy myši, ktoré nedostali liek umreli a ostatné prežili. Florey navrhol vyskúšať liek na človeku a že bude univerzita túto látku vyrábať. Jeho prvý pacient bol na pokraji smrti, pri podávaní lieku bol pacient nažive, no keď sa minul, zomrel. A taká bola cesta najdôležitejšieho antibiotika na svete.