Všade sa tlačí informatizácia spoločnosti. Školy by boli najradšej, keby v každej triede bola tabuľa, z ktorej sa nepráši a komunikuje s počítačom. Za chvíľu naše deti budú písať do tabletov alebo do mobilov, či do notebookov. Pero úplne vymizne a kam to všetko speje? Snáď budeme všetci programátori? Veď ľudí treba aj do normálneho sveta.
Voľakedy sa ľudia zaoberali s tým, aby prežili a hlavne, aby sa uživili s tým, čo dopestujú. Sadili, starali sa o úrodu, oberali ju a zazimovali si ju. Dnes má človek jednoduchý život. Ide do obchodu a kúpi si. O kvalite teraz pomlčíme. Povedala by som, že na toto sa zabúda. Predsa ľudí treba aj do reálneho praktického života a nielen do kancelárii. Praktický človek, ktorý sa vie o seba postarať.
Byť programátorom je teraz už asi snom každého mladého chlapca. Sama mám dvoch mladých bratrancov a chcú byť programátori. Len preto, aby sa mohli hrať na počítači. To je naozaj správne? Áno, chlapi ostanú asi navždy deťmi, ale toto by asi nemal byť ten správny dôvod na to, aby si niekto vyberal povolanie.
Preto informatika na základnej škole by nemala pozostávať len z toho, že sa deti hrajú na počítači, ale aj z toho, že sa naučia základné funkcie na počítači. Ako písať vo worde, počítať v exceli a ostatné podstatné programy Microsoftu Office. To je naozaj podstatné pre život a nie hry na pc. Nehovoriac o ostatných zručnostiach, ktoré by sa mali tiež učiť na základných školách. Voľakedy sa deti učili aj variť, šiť a starať o domácnosť, ale dnes ich to nikto neučí. Keď ich to nenaučia doma, tak to nemajú skade vedieť. Je to veľmi smutné, ale je to tak.
Tak na vás apelujem, aby ste svojím deťom nedávali neustále k dispozícii všetky elektronické prostriedky na komunikáciu a hranie, pretože ich oberáte o praktické zručnosti, ktoré by mali nadobudnúť ešte kým chcú a majú o to záujem. Keď im nedáte príklad, že elektronika je váš život, tak by to malo byť jednoduchšie.