Vždy mi boli niektoré veci maximálne ukradnuté. Neviem, prečo to tak bolo, ale jednoducho som si na niečom veľmi zakladala a na niečo som naopak totálne kašľala, takže možno ľudia mali pocit, že to mám všetko akosi u… no veď viete u čoho. Ono to však nebola celkom pravda. Ja som proste mala vybrané veci, na ktorých mi záležalo. Ostatné pre mňa ale až také podstatné neboli. Pochopila som to, keď som začala žiť so svojím partnerom. Jednoducho niektoré veci išli proste mimo mňa. A na niektorých som naopak proste trvala, nech sa dialo čokoľvek. Viete, na čo narážam?
Napríklad bola pre mňa v našom byte prvoradá masivna postel. Neviem prečo, ale jednoducho som mala pocit, že presne toto je niečo, čo potrebuje nielen náš vzťah, ale aj náš domov. Ak teda rozumiete, čo vám tým chceme povedať. Proste som mala skutočne chuť, aby bolo toto miesto nielen naše, ale aby sme sa naň mohli spoľahnúť a aby zároveň to bolo naše miestočko, kde sa budeme cítiť dobre a kde sa môžu diať všetky intímnosti. To však nebolo všetko. Zakladala som si aj na inom typu nábytku, ktorý bol možno pre niektorých ľudí maximálne nepochopiteľný.
Asi to boli drobnosti, no napriek všetkému to bolo niečo, čo ma bavilo a s čím som naozaj chcela pracovať. Vedela som, že všetko, čo má pre mňa význam, má nejaký dôvod. A tak to bolo aj s kachličkami alebo so stoličkou do pracovne. Proste mi na tom záležalo a chcela som, aby to bolo všetko skutočne perfektné. Vedela som, že aj na maličkostiach záleží a keď je to takto, prečo by som s tým nemohla nejako pracovať? Jasné, že to možno bolo prehnané, takto si zakladať na všetkom, čo je okolo mňa, ale prečo nie? Veď sa môžem takto zabaviť aj bez toho, aby som mala z niečoho nervy. A sú to maličkosti, ktoré ma budú vždy posúvať ďalej. Je to naozaj úžasné, no nie? Že vás maličkosť dokáže urobiť tak neuveriteľne šťastným.